Tak ako sa nám rozbehol nový školský rok, tak pokračujú ďalšie aktivity v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Babiogorskégo Parku Narodowégo Poľsko a Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava pod názvom „PTAKI BABIOGÓRSKIEGO POGRANICZA“ (projekt je realizovaný v rámci programu Interreg V-A Poľsko – Slovensko).

Neodmysliteľnou súčasťou aktivít projektu sú žiaci a učitelia hornooravských základných škôl (ZŠ s MŠ Rabča, ZŠ s MŠ Rabčice,  ZŠ s MŠ Oravská Polhora a Cirkevná základná škola sv. apoštola Pavla v Sihelnom).

Čím pokračovalo naše spoznávanie vtáctva v babiohorskom pohraničí?

Na naše školy zavítala skupina ornitológov z Poľska, s ktorými sme sa priamo v teréne učili rozpoznávať vtáctvo. Stretnutia boli dosť netradičné, no o to vzrušujúcejšie.

V jeden chladný septembrový podvečer sme sa so žiakmi, rodičmi a aj učiteľmi vybrali do lesov pod Babou horou. Pomaly sa stmievalo, pofukoval chladný vietor a aj mrholilo. No žiaci boli úžasní. Preukázali veľké nadšenie, schopnosť sa sústrediť, v tichosti načúvať a pozorovať. Naším poslaním bolo naučiť sa vábiť rôzne druhy sov a spoznať ich skrytý život priamo v ich domácom prostredí.

Žiaci sa ničoho nezľakli, boli pripravený na 100%. Dobrá obuv, teplé oblečenie, či baterky dokázali, že sa vedia na pobyt v lese dobre pripraviť.

Je tma. Vchádzame do lesa, potichučky ako taký hadík. Každý sleduje svoje kroky, napína ušká a snaží sa pozorovať čo najviac. Rúčka chytá rúčku, veľký pomáha malému preskočiť potok, všetci máme jeden cieľ. Byť spolu v lone prírody. Tichučko sa usádzame na prvú čistinku. Vrcholce smrekov sa nad nami kolíšu, z tmy vidieť len ich sivé obrysy. Páni ornitológovia začínajú pískať, vábiť, učiť nás. Rozprávajú nám o metódach, o pravidlách pri vábení sov. Prvého sa pokúšame navábiť kuvička vrabčieho. Deti už dobre vedia o aký druh sovičky ide. Sú perfektne pripravení. Chvíle čakania si spestrujeme rôznymi ukážkami vývržkov sov, ich peria, či škrupín z ich vajíčok. Postupne sa vnárame čoraz viac do lesa. Spev kuvička sa mení na húkanie sovy lesnej. Takýmto spôsobom prechádzame lesy v lokalite Vonžovec do neskorého večera.

Ten večer si budeme dlho pamätať. Z celého srdca ďakujeme za možnosť, byť v noci v lese, zažiť nové pocity a ukázať sami sebe, že sme veľkou súčasťou prírody okolo nás a jej spoznávanie má pre nás veľký zmysel.

Druhé ráno prinieslo zhoršenie počasia. Skoré ranné vstávanie, obliekanie sa a príprava žiakov bola o to náročnejšia. Naším cieľom bolo pobrežie Oravskej priehrady, kde sme sa opäť venovali pozorovaniu vtáctva no tentokrát prevažne vodného vtáctva. Ďalší žiaci, ďalšie zapojené školy, nové zážitky. Ani studený dážď nezmyl úsmev z tváre detí. Pohltila nás veľká radosť, keď sme zbadali tichučkú vodnú hladinu Oravskej priehrady, zahalenú v rozplývajúcej sa hmle a nej neskutočne veľa rôznych druhov vtákov. Každý so žiakov dostal do rúk ďalekohľad a pozorovanie sa mohlo začať. Volavky sivé, čajky, potápky chochlaté, beluše veľké či skupinka kačiek … nevedeli sme kam skôr upriamiť zrak. Rozprávanie o histórii Oravskej priehrady, o vzniku a význame Vtáčieho ostrova, ako aj o migračných trasách rôznych druhov vtákov nám dopĺňalo čas pri pozorovaní. Myslím, že aj naše mokré oblečenie stálo za tento nový zážitok.

Ešte raz, za Správu Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava zo srdca ďakujeme zúčastneným žiakom, rodičom a učiteľom. Tiež ďakujeme partnerom projektu, zamestnancom Babiogorskégo Parku Narodowégo Poľsko.

Do skorého videnia …