Územie Oravy patrí z turistického hľadiska k najpopulárnejším regiónom Slovenska. Tvorí ho atraktívne prírodné prostredie, kde kontrast horskej a kotlinovej krajiny umocňuje vodná nádrž Orava.
Prírodné krásy sú príťažlivé pre každého návštevníka v každom ročnom období. Hornooravská oblasť ponúka širokú paletu možností pešej turistiky, bicyklovania, bežeckého a zjazdového lyžovania, vodných športov i agroturistiky. Uspokojí milovníkov nielen prírodných krás, ale aj znalcov fauny a flóry, histórie a kultúrnych pamiatok.
Strediskom cestovného ruchu a obchodným centrom pre návštevníkov, zároveň aj východiskom do celej hornooravskej oblasti je mesto Námestovo (614 m n.m.). Leží na dôležitej dopravnej tepne do Poľska. Poloha na brehu Oravskej priehrady ho predurčuje na mnohé rekreačné aktivity a široké využitie vodných športov. Šport a rekreácia, ubytovacie a stravovacie zariadenia sú sústredené na nábreží Oravskej priehrady a stredisko služieb je aj v časti Slanická osada.
Vodná nádrž Orava je vyhľadávaným miestom na oddych najmä počas letných dovolenkových a víkendových dní. Pre svoju veľkú rozlohu je často nazývaná aj „Oravským morom“. Na vodnej ploche možno realizovať rôzne druhy vodných športov. Radi ju navštevujú milovníci jachtingu a windsurfingu, využívajúci výhodné vetry charakteristické práve pre túto vodnú nádrž. Dobré podmienky tu nájdu aj tí, ktorí si radi zaveslujú na kajaku alebo v kanoe. Vodnú nádrž Oravská priehrada radi využívajú aj športoví potápači. Na výhliadkové plavby po Oravskej priehrade slúžia návštevníkom výletné lode. Záujem púta aj loďou prístupný Slanický ostrov umenia uprostred Oravskej priehrady a Vtáčí ostrov, kde je však prístup do 50 m od ostrova zakázaný. Ide totiž o významné hniezdisko vodného vtáctva a slúži iba na vedecko-výskumné účely. Aj celé severovýchodné rameno vodnej nádrže podlieha prísnej ochrane pre svoje vysoké ornitologické hodnoty.
Veľkým lákadlom pre turistov sú aj pešie prechádzky po pobreží Oravskej priehrady, pri ktorých majú možnosť vidieť a pozorovať rôzne druhy vodného vtáctva.
Pri vodnej nádrži končí horstvo Oravskej Magury s vrcholom Magurka (1112 m n.m.), lesy ktorej sú plné lesných plodín. Na vrchol vedie z Námestova modrá turistická značka, ako aj asfaltová zvážnica ku televíznemu vysielaču, ktorý je situovaný na vrchole. Miesto je vyhľadávanou trasou nielen pre peších turistov, ale hlavne pre cyklistov a v zime bežeckých lyžiarov, práve pre jeho ľahkú a rýchlu dostupnosť z mesta Námestovo.
Z vrcholu Magurky možno po červenej turistickej značke smerom na juhozápad pokračovať hlavným hrebeňom Oravskej Magury cez Kubínsku hoľu (1346 m n.m.) na Minčol (1396 m n.m.), ktorý tvorí najvyšší bod Oravskej Magury. Celú trasu od Magurky po Minčol je možné prejsť za cca 6 hodín, pričom trasa je súčasťou európskej diaľkovej trasy E3. Kubínska hoľa ponúka výhľady tak na juh ako aj na sever do Oravskej Kotliny.
Z Minčola vedie modrá turistická značka na Vasiľovskú hoľu (1142 m n.m.), z ktorej sú neopakovateľné výhľady do Hruštínskeho podolia a na Malú Fatru. V oblasti sa vyskytuje vzácny a tajomný druh horských lesov – tetrov hlucháň. Z Vasiľovskej hole sa pokračovaním cez Príslopec (1258 m n.m.) možno dostať až na Paráč (1325 m n.m.) – lokality zachovaných horských smrekových lesov s pralesovým charakterom. Z Príslopca na Paráč sa dostaneme po modrej značke približne za 1 hodinu. Východne od Príslopca sa nachádza Hruštínska hoľa (1136 m n.m.) a Očkajka (cca 1000 m n.m.), známa pre svoj ojedinelý pôvodný smrekovo-jedľovo-bukový porast. Z Hruštínskej hole sa neznačenou poľnou cestou možno po hrebeni dostať do obce Hruštín (697 m n.m.), a tak zavŕšiť okruh Oravskou Magurou s východiskom zo sedla Príslop, alebo náročnejšiu variantu z východiskom z Námestova. V zime je táto trasa ideálna pre bežky a v oblasti Vasiľovskej hole aj pre zjazdové lyžovanie, nakoľko je v týchto miestach lokalizovaný vlek. Z Vasiľovskej hole je možné skrátiť si túru a zostúpiť popri vleku a následne po asfaltovej ceste vedúcej cez rekreačno-chatovú oblasť Zábava až do obce Hruštín.
Východiskovými bodmi do Oravských Beskýd, ktorým figurujú dve najvýznamnejšie a zároveň najvyššie položené miesta Hornej Oravy – Babia Hora (1725 m n.m.) a Pilsko (1557 m n.m.) sú Oravská Lesná, Novoť, Mútne, Oravské Veselé, Sihelné a Oravská Polhora.
Oravská Lesná (760 m n.m.) leží na pomedzí Kysúc a Oravy, je najchladnejším miestom na Slovensku s najväčšou snehovou pokrývkou. Obec je známa viacerými turistickými trasami a peknými prírodnými scenériami. Už spomínaný Paráč zasahuje do chotára tejto obce. Z dediny vedie lesnícky náučný chodník s 9 zastávkami k prameňu rieky Orava, ktorý je ale v zime uzatvorený. Pre všetkých milovníkov prírody táto trasa ponúka množstvo zaujímavých informácií o minulosti a súčastnej starostlivosti o les. Celá trasa je vedená lesným porastom v dĺžke niekoľko kilometrov. Turisti si tu môžu prezrieť druhy stromov rastúcich v našich lesoch, spôsob ťažby a prevozu dreva v minulosti, popis živočíchov žijúcich na našom území a mnoho ďalších zaujímavých expozícii situovaných vo voľnej prírode. Výnimočnosťou nie sú ani „expozície“ živých zvierat, ktoré je možné stretnúť počas prechádzky.
Na jej území sa nachádza národná technická kultúrna pamiatka – Úvraťová lesná železnica. Kysucko – Oravská lesná úvraťová železnička je svetový unikát. Ďalší takýto technický skvost môže milovník starých lokomotív nájsť len v Peru. Práve úvrate – spôsob akým lokomotíva prekonáva strmý kopec, sú pre túto trať jedinečnosťou. V minulosti úzkokoľajná železnička slúžila na prepravu dreva a bola aj obchodnou spojnicou Oravy s Kysucami. Dnes je príjemným spestrením pre turistov z ďalekého i blízkeho okolia. Výletná trať je v súčasnosti na Kysuckej strane, ale v blízkej budúcnosti by mala premávať aj na Oravskej strane – z osady Tanečník, kde je zachované staré depo.
Obec Oravské Veselé (755 m n.m.) je jednou z najviac vyhľadávaných trás na Pilsko, na vrchol ktorého vedie zelenoznačkovaný turistický chodník. Ide o časove najkratšiu výstupovú trasu, približne 2,30 h. Existuje však viacero nástupových alternatív pre zdolanie Pilska, a to okrem Oravského Veselého aj Sihelné, Novoť a nezanedbateľným zostáva Mútne.
Pre peších turistov je Mútne (836 m n.m.) zaujímavé aj tým, že ak na nástup prichádzajú autom alebo bicyklom od Lokce, majú možnosť zastaviť sa pri významných nelesných rašeliniskách – Beňadovskom rašelinisku a Mútňanskom rašelinisku. Prvé sa nachádza hneď pri ceste blízko odbočky na Beňadovo a upozorňuje naň tabuľa označujúca chránené územie. Druhé sa nachádza neďaleko Mútňanskej píly a je trochu schované, najlepšie je spýtať sa na cestu miestnych obyvateľov.
Samotný výstup na Pilsko, po zelenej značke, začína na Mútňanskej píle s chránenou flórou a pokračuje cez Spálený Grúnik, kde sa nachádzajú jedinečné vrchoviskové rašeliniská a rašeliniskové smrekové lesy. Výstup na Pilsko z Mútneho je časove náročný a trvá približne 5 hodín.
Pilsko – druhá najvyššia hora v Západných Beskydách, na hraničnom hrebeni má dva vrcholy – poľský 1543 m n.m. a vyšší slovenský – 1557 m n.m. Oba štíty delí sedielko s názvom Oravské Pilsko. Je tu turistický hraničný priechod (peší, bicykle, lyže). Okrem Pilska len na Babej hore nájdeme pásmo kosodreviny. Vrchol je bohatým zdrojov vody, vyviera tu viacero prameňov. Od 90-rokov tu vedie z poľskej strany z Miziovej hole (1355 m n.m.) lyžiarsky vlek. Na Miziovej holi je aj najväčšia križovatka turistických chodníkov v pásme Pilska.
Na Pilsku môžu turisti obdivovať porasty staré 150-200 rokov, ide o európsky významné pralesy s pestrou paletou rastlín a živočíchov. Z vrcholových partií je pekný výhľad na Babiu horu, Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Oravské a Poľské Beskydy. Z vrcholu možno popri štátnej hranici s Poľskom pokračovať hrebeňom Oravských Beskýd po modrej turistickej značke smerom na východ, až na Babiu horu.
Babia hora (1725 m n.m.) je najvyšším a najmohutnejším vrcholom Oravských Beskýd, vďaka ktorému sú Oravské Beskydy, tretím najvyšším pohorím Slovenska. Často je nazývaná aj „Kráľovná Beskýd“. Už samotný pôvod názvu „Babia hora“ je opradený viacerými legendami a dohadmi. Jedni hovoria, že pochádza z tvaru hory, ktorý pri troche fantázie pripomína ležiacu ženu. Iní hovoria, že pochádza z toho, že tam kedysi jedna „stará baba“ zakopala vzácny poklad. Babia hora je naozaj natoľko podmaňujúca, že si každý návštevník môže vytvoriť svoju legendu. Z jej temena je jedinečný rozhľad široko ďaleko, tak na slovenskej ako aj na poľskej strane. Štít Babej hory – na poľskej strane nazývaný „Diablak“, je známy krásnymi západmi a východmi slnka, ale tiež prudkými zmenami počasia a častým výskytom prudkých vetrov. Z turistického chodníka možno okrem iného nahliadnuť aj do zákutia smrekových pralesov, vďaka ktorým tu už v roku 1926 bola zriadená jedna z prvých rezervácií na Slovensku. Na vrchole je zachovaný kamenný stĺp z r. 1876 postavený na objednávku kúpeľov v Oravskej Polhore na počesť výročia výstupu arcikniežaťa Jozefa Habsburského na Babiu horu. V roku 1905 Nemecký zväz turistov v Beskydách vybudoval pod vrcholom horskú chatu, ktorú od r.1936 spravoval Poľský tatranský zväz. Po požiari v r.1949 bolo rumovisko asanované v r.1980. V apríli roku 1951 na južnom svahu Babej hory zamrzol známy lyžiarsky činovník Alexander Starzeński, ktorého meno niesli lyžiarske memoriály organizované na Babej hore v 60-tych a 70-tych rokoch.
Východiskovým bodom pre atraktívny výstup na Babiu horu je najsevernejšia obec na Slovensku – Oravská Polhora. Z obce vedie asfaltová cesta do chatovej oblasti Slaná voda (753 m n.m.), ktorá dostala svoje pomenovanie podľa slaných minerálnych prameňov, ktoré v tejto lokalite vyvierajú. Bývalé jódo-brómové kúpele z 19. storočia na liečbu ochorení štítnej žľazy, dýchacích ciest a kožné ochorenie dnes už nefungujú, ale je snaha o ich včasné obnovenie. V lokalite je situovaná známa turistická chata, v ktorej sa nachádza aj informačné centrum. Oblasť je bohatá na prechodné rašeliniská, slatiny a podmáčané lesy.
Pri chate Slaná voda začína žlto značený turistický chodník, ktorý ďalej vedie tzv. Hviezdoslavovou alejou. Je to stará kamenná cesta uprostred krajinno-esteticky pôsobivej poľany s výskytom samostatne stojacich alebo v skupinkách stojacich starých smrekov. Alejou a následne lesnou cestou sa návštevník dostane k horárni na Rovniach, známej ako Hviezdoslavova horáreň.
Prechádzku Hviezdoslavovou alejou ku horárni zvládnu aj nenároční turisti. V horárni je umiestnené literárne múzeum P. O. Hviezdoslava s literárnou expozíciou o diele Hájnikova žena, ktorej dej je zasadený práve do tejto horárne. Nachádza sa tu aj pamätná izba spisovateľa Mila Urbana z blízkych Rabčíc.
Tých turistov, ktorí sa rozhodli vystúpiť až na vrchol čaká od horárne postupné, skoro štvorhodinové stúpanie pásmami smrekového lesa, kosodreviny a vysokohorských (alpínskych) lúk. Popri chodníku sú na troch miestach umiestnené jednoduché zrubové prístrešky určené na oddych. Pri jednom z nich (v pásme kosodreviny) sa možno osviežiť z výdatného prameňa. Tesne pred vrcholom vedie turistický chodník po štátnej hranici s Poľskom. Za pekného počasia vrchol poskytuje nezabudnuteľný kruhový výhľad, otvorí sa panoráma Tatier a celého okolia.
Súbežne so značkou vedie na vrchol Babej hory aj Ekologický náučný chodník Slaná voda – Babia hora – Markowe šťaviny. Chodník ďalej pokračuje cez sedlo Brána do Poľska. Na náučnom chodníku je osadených 10 informačných panelov, ktoré podávajú informácie o prírodných zaujímavostiach Babej hory a o ich ochrane.
Z vrcholu sa dá ďalej pokračovať po modrej turistickej značke na Malú Babiu horu (1515 m n.m.) – tretí najvyšší vrchol Oravských Beskýd. Kamenistý vrchol je pokrytý riedkou trávou a kosodrevinou. Z vrcholu je pekný panoramatický výhľad. Za hmly je nebezpečenstvo zablúdenia na južnom hrebeni.
Z Malej Babej hory sa dá po červenej značke dostať späť do Oravskej Polhory alebo pokračovať po hrebeni modroznačeným chodníkom do sedla Hliny (hraničný prechod do Poľska) a ďalej na Pilsko. Obidve tieto možnosti sú náročnejšie na čas i kondíciu.
Z Oravskej Polhory vedie žltá značka do sedla Pod Beskydom, po ktorej keď sa turista vyberie, má možnosť obhliadnuť si lokalitu Tisovnica – aktívne vrchovisko a prechodný rašeliniskový les so smrekom a borovicou, jedno z najkrajších a najzachovalejších rašelinísk na hornej Orave.
Vzhľadom na prísnu ochranu týchto území je na Babej hore a na Pilsku zakázané bicyklovanie, lyžovanie a skialpinizmus, jazda na motocykloch, štvorkolkách a na snežných skútroch, kladenie ohňa, zber lesných plodov a pohyb mimo značených turistických chodníkov.
V poslednom období sa v oblasti vo veľkej miere rozvíja cykloturistika. Viaceré trasy sú prepojené na kysuckú a liptovskú cyklomagistrálu, zámer je realizovať prepojenia na medzinárodné cyklomagistrály aj z dôvodu blízkej hranice s Poľskom.
Viaceré cyklotrasy vedú územím Chránenej krajinnej oblasti a Chráneného vtáčieho územia Horná Orava. Väčšina z nich ponúka možnosť pozrieť si významné mokradné lokality, často zaradené medzi územia európskeho významu. Napríklad medzi Námestovom a Bobrovom si možno všimnúť Klinské rašelinisko a pobrežie Oravskej Priehrady od Bobrova; v závere obce Klin – Ťaskovku (penovcové pramenisko s travertínovými kopami); medzi Mutným a rázcestím pred obcou Breza – Mútňanské a Beňadovské rašelinisko a povodie Mútňanky (pomerne zachovalý podhorský tok bystrinného charakteru); medzi Oravským Veselým a Oravskou Jasenicou – Veselovské hájky; v blízkosti Suchej Hory – Hladovské a Suchohorské bory a rezervácie Rudné a Sosninu – kde obrovské územia lesných rašelinísk tajgovitého vzhľadu plynule prechádzajú do Poľska.
Na týchto miestach je potrebné rešpektovať opatrenia a pokyny štátnej ochrany prírody.
Nezanedbateľným odvetvím cestovného ruchu na Hornej Orave je v súčasnosti aj vidiecka turistika a agroturistika. Počas sezóny prichádzajú do úvahy napr.: účasť na jednoduchších farmárskych prácach (zber úrody, sušenie sena…), zapojenie sa do každodenného chodu domácnosti (varenie, práca v záhradke), ukážky príprav miestnych gastro-špecialít, výroby syrov, keramiky a iných ľudových remesiel (košikárstvo, drotárstvo, garbiarstvo, rezbárstvo…)
K obľúbeným aktivitám patrí pozorovanie vtákov a zvierat, atrakciou môže byť najmä pre deti jazdenie na koňoch. Kto má šťastie zažije i autentickú atmosféru domácej zabíjačky, rybačky či opekačky v priateľskom prostredí oravského vidieka, miestne festivaly či ľudové tancovačky.
Ponuka pre návštevníkov Hornej Oravy je rozmanitá a pestrá. Bohatosť výberu umožňuje, aby si každý vybral turistické aktivity podľa vlastnej chuti. Akékoľvek bližšie informácie o zvolenej aktivite môže záujemca získať z podrobných turistických máp oblasti, z knižných turistických sprievodcov, z internetových stránok alebo sa môže osobne informovať v cestovných kanceláriách a informačných centrách.