To čo jeden pochopí hneď, inému dochádza veľmi pomaly… Niet sa čo diviť, veď aj medzi ľuďmi je veľká rôznorodosť.

Prehlásenia ako každé mesto, každá obec chce byť príkladom na „zelenej“ ceste, sa v jednej hlúpej sekunde rozplynú v ovzduší ako svetielka z ohňostroja.

Rok 2020 bol, aký bol… V kútiku duše si pomyslíš, že pokorne v tichu skončí. Skutočne to k tomu viedlo. No časť Oravcov opäť „nesklamala“. Investovala, naplánovala a … tešila sa?!!! Tá druhá časť obyvateľov a najmä ich okolie priam trpelo.

Verejnosť, inštitúcie, médiá, ba i malé deti pred koncom roka rozprávajú o „nebezpečnej zábavke“ – pyrotechnike. Časť z nás stále nepochopila. Tak opäť a znova …

Orava je jedným z najzaujímavejších krajov Slovenska. Príroda a tradícia sú našou pýchou. Časť územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Najvzácnejšie územia priamo nadväzujú na chránené územia v Poľsku, ako Babiohorský národný park, či Zywiecky park krajobrazowy. Zákon 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny hovorí, že už od 2. stupňa územnej ochrany je potrebný súhlas na použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, či reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb. Nehovoriac o nariadeniach vo vyššom stupni ochrany.

No nielen my Slováci máme takéto nezmyselné hobby. Aj v susednom Poľsku je zábavná pyrotechnika problémom.

„Zákaz rušenia ticha, zakladania ohňa a púšťania pyrotechniky sú napriek maximálnemu úsiliu zamestnancov Babiohorského národného parku (BgPN) často porušované. Nízke povedomie obyvateľov pohraničia a silná väzba na súčasné, nie vždy dobré zvyky spôsobujú značné poruchy vo fungovaní lesných a vysokohorských ekosystémov. Tie sa v tak cenných prírodných oblastiach, ako je masív Babej hory riadia večnými zákonmi prírody“ hovorí pani Katarzyna Fujak z BgPN.

Problém nerešpektovania nariadení a  zábavy sa netýka len „ochranárov“. Všetko navôkol trpí. Čistota ovzdušia, vystresovane deti, zbytočná záťaž na záchranné zložky, a najmä …

„To čo sa niektorým z nás môže zdať ako neskutočná zábava a potešenie je pre lesnú zver hotová katastrofa. Mnohé samice zvierat sú buď gravidné, alebo u niektorých druhov prebieha ruja. Takýto ohlušujúci buchot ohňostrojov v nočných hodinách ma veľmi stresujúci účinok na priebeh životných procesov u lesnej zveri“ dodáva poľovný hospodár Pz Pilsko pán Martin Strnal.

Podobný názor zdieľajú mnohí, aj pán Ing. František Hrubjak (hospodár v poľovnom revíri Babia hora) „silný hluk a svetelné efekty z ohňostrojov, hlavne pri koncoročných oslavách pôsobia veľmi negatívne a stresujúco nielen na domáce zvieratá, ale aj na lesnú zver. Najhoršie je to vtedy, keď je veľa snehu a pri úteku zveri do bezpečia, dochádza k jej vysileniu a často aj k úhynu. Najhoršia situácia je v blízkosti rekreačných stredísk a chát. No často sa to deje aj priamo na vrchole Babej hory, kde je najvyšší stupeň ochrany. Ľudia si neuvedomujú, že zvieratá majú niekoľko násobne citlivejšie zmysly a tento hluk o to viac na ne pôsobí negatívne. Veď už v niektorých krajinách je povinnosť pri love zveri používať tlmiče hluku výstrelu, aby zver nebola počas lovu stresovaná.“

Nielen v chránených územiach je ohňostroj problémom. Rovnaké škody spôsobuje aj v územiach s 1. stupňom územnej ochrany, ako je napríklad hrebeň Oravskej Magury, či Kubínska hoľa. Predsa každý biotop má svojich živých obyvateľov.

„Použitie zábavnej pyrotechniky považuje PZ Háj Vavrečka za neprípustné. Preto žiadame starostov a primátorov, aby nevydávali  povolenia na používanie zábavnej pyrotechniky a to hlave v oblasti prírody, kde dochádza  k obrovskému stresu zvierat a živočíchov, prípadne ich úhynu“ apeluje starosta obce Ťapešovo a tajomník Pz Háj Vavrečka, pán Pavol Bugaj.

Ak by sa Vám ochrana divej zveri a prírody zdala ako klišé, snáď Váš názor ovplyvní napríklad veterinár MVDr. Tomáš Krúpa, ktorý sa stará možno aj o Vašich domácich miláčikov „Ohňostroje spôsobujú mnohým domácim zvieratám traumu a stres. Vyvolávajú úzkostlivé stavy, v extrémnych prípadoch až epileptiformné záchvaty. Psy a mačky v snahe uniknúť, utekajú z dvorov a často končia pod kolesami áut. Sú zdokumentované aj prípady úhynu okrasného vtáctva chovaného vo voliérách, ktoré sa v panike ubilo o steny chovateľského zariadenia.“.

Ako sa zdá tento problém je problémom celej spoločnosti. Najmä tých, ktorý musia strpieť bezohľadnosť organizátorov maskovanú za „zábavu pre nás všetkých“. Misky váh sa však nakláňajú „pre prírodu“. Mnohé z oravských obcí, aj tých pod Babou horou , ako Or. Polhora, Rabča, Zubrohlava, či Bobrov pochopili. Sú výborným príkladom, ako aj malé rozhodnutie pre krajinu a prírodu môže mať obrovský zmysel.

Snáď aj iný pochopia a o rok na Silvestra investujú peniaze do zmysluplnejších a užitočnejších vecí pre spoločnosť alebo pre životné prostredie…

Ďakujeme.