Tak ako sa nám rozbehol nový školský rok, tak pokračujú ďalšie aktivity v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Babiogorskégo Parku Narodowégo Poľsko a Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava pod názvom „PTAKI BABIOGÓRSKIEGO POGRANICZA“ (projekt je realizovaný v rámci programu Interreg V-A Poľsko – Slovensko).
Neodmysliteľnou súčasťou aktivít projektu sú žiaci a učitelia hornooravských základných škôl (ZŠ s MŠ Rabča, ZŠ s MŠ Rabčice, ZŠ s MŠ Oravská Polhora a Cirkevná základná škola sv. apoštola Pavla v Sihelnom).
Čím pokračovalo naše spoznávanie vtáctva v babiohorskom pohraničí?
Na naše školy zavítala skupina ornitológov z Poľska, s ktorými sme sa priamo v teréne učili rozpoznávať vtáctvo. Stretnutia boli dosť netradičné, no o to vzrušujúcejšie.
V jeden chladný septembrový podvečer sme sa so žiakmi, rodičmi a aj učiteľmi vybrali do lesov pod Babou horou. Pomaly sa stmievalo, pofukoval chladný vietor a aj mrholilo. No žiaci boli úžasní. Preukázali veľké nadšenie, schopnosť sa sústrediť, v tichosti načúvať a pozorovať. Naším poslaním bolo naučiť sa vábiť rôzne druhy sov a spoznať ich skrytý život priamo v ich domácom prostredí.
Žiaci sa ničoho nezľakli, boli pripravený na 100%. Dobrá obuv, teplé oblečenie, či baterky dokázali, že sa vedia na pobyt v lese dobre pripraviť.
Je tma. Vchádzame do lesa, potichučky ako taký hadík. Každý sleduje svoje kroky, napína ušká a snaží sa pozorovať čo najviac. Rúčka chytá rúčku, veľký pomáha malému preskočiť potok, všetci máme jeden cieľ. Byť spolu v lone prírody. Tichučko sa usádzame na prvú čistinku. Vrcholce smrekov sa nad nami kolíšu, z tmy vidieť len ich sivé obrysy. Páni ornitológovia začínajú pískať, vábiť, učiť nás. Rozprávajú nám o metódach, o pravidlách pri vábení sov. Prvého sa pokúšame navábiť kuvička vrabčieho. Deti už dobre vedia o aký druh sovičky ide. Sú perfektne pripravení. Chvíle čakania si spestrujeme rôznymi ukážkami vývržkov sov, ich peria, či škrupín z ich vajíčok. Postupne sa vnárame čoraz viac do lesa. Spev kuvička sa mení na húkanie sovy lesnej. Takýmto spôsobom prechádzame lesy v lokalite Vonžovec do neskorého večera.
Ten večer si budeme dlho pamätať. Z celého srdca ďakujeme za možnosť, byť v noci v lese, zažiť nové pocity a ukázať sami sebe, že sme veľkou súčasťou prírody okolo nás a jej spoznávanie má pre nás veľký zmysel.
Druhé ráno prinieslo zhoršenie počasia. Skoré ranné vstávanie, obliekanie sa a príprava žiakov bola o to náročnejšia. Naším cieľom bolo pobrežie Oravskej priehrady, kde sme sa opäť venovali pozorovaniu vtáctva no tentokrát prevažne vodného vtáctva. Ďalší žiaci, ďalšie zapojené školy, nové zážitky. Ani studený dážď nezmyl úsmev z tváre detí. Pohltila nás veľká radosť, keď sme zbadali tichučkú vodnú hladinu Oravskej priehrady, zahalenú v rozplývajúcej sa hmle a nej neskutočne veľa rôznych druhov vtákov. Každý so žiakov dostal do rúk ďalekohľad a pozorovanie sa mohlo začať. Volavky sivé, čajky, potápky chochlaté, beluše veľké či skupinka kačiek … nevedeli sme kam skôr upriamiť zrak. Rozprávanie o histórii Oravskej priehrady, o vzniku a význame Vtáčieho ostrova, ako aj o migračných trasách rôznych druhov vtákov nám dopĺňalo čas pri pozorovaní. Myslím, že aj naše mokré oblečenie stálo za tento nový zážitok.
-
- Zažívame prírodu
Ešte raz, za Správu Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava zo srdca ďakujeme zúčastneným žiakom, rodičom a učiteľom. Tiež ďakujeme partnerom projektu, zamestnancom Babiogorskégo Parku Narodowégo Poľsko.
Do skorého videnia …