Voda je život

Voda je život,

dnes platí viac ako kedykoľvek predtým. Avšak postoj nás ľudí je úplne opačný. Za posledné desaťročia sme svedkami čoraz väčšieho ponižovania tohto najvzácnejšieho živlu. K vode sa správame ako k odpadu a odpad z nej doslova vytvárame. Veď čo Vás napadne ako prvé, keď máte na svojom pozemku mláku..? Treba ju odstrániť – vysušiť. Preto je dnes Orava poprepletaná rôznymi ryhami, podzemnými odvodňovacími systémami, či odtokovými rúrami. Mokrade hromadne mizli hlavne pred rokom 1990, kedy sa za socializmu z úmyslom zúrodnenia, či iného využitia odvodnili obrovské plochy, často krát vzácnych mokradí. Tie však plnia nezastupiteľnú úlohu v udržiavaní vody v našej malebnej krajinke. Nezadržujú len vodu. Mokrade sú veľmi dobrým „pohlcovačom“ CO2, ktorý ukladajú vo svojich útrobách. Tento dnes neobľúbený plyn, sa však pri vysušení mokradí vo veľkom vracia do ovzdušia.

Odpad z vody vytvárame od doby prvých splachovacích toaliet, kedy všetky splašky končili a často krát stále končia v našich potokoch. V ojedinelých prípadoch sú ľudia schopní zviesť takýto odpad dokonca do studne. Paradoxne najväčším problémom nie sú naše „smradľavé produkty“, ale chémia používaná v našich domácnostiach. Tá z vody robí doslova nebezpečný odpad.

Pre bežného človeka najviditeľnejším príkladom znehodnocovania vôd a s nimi životne prepojenými mokraďami je komunálny odpad. Ešte aj dnes, v dobe kedy má skoro každá obec na Orave svoj zberný dvor sú ľudia schopní vo veľkom vyhadzovať odpad ku potoku, či do jám ktoré sú často pôvodným riečiskom daného potoka, či inej mokrade (močiara). Hocikto si povie, veď ja to zasypem. To je však problém. Tento odpad takto odložíme pre svoje deti! Tie však nebudú tušiť, čo im ich dedko ukryl do pôdy za „dar“. Časom tam pre svoje (teda aj naše) potomstvo budú pestovať biozemiaky, či biozeleninu…

Ďalším obrovským problémom vody je uväznenie našich krásnych tokov do priamych hlbokých korýt, ktoré odvedú vodu rýchlo preč z regiónu. Prehlbovanie korýt ťažbou štrkov a napriamením korýt sa čoraz väčšmi znižuje množstvo spodnej vody. Výstavbou domov a ostatnej infraštruktúry (cesty, chodníky, či kanalizácie) znižujeme akúkoľvek možnosť na spomalenie odtokových pomerov v budúcnosti. A nie len to, vystavujeme životy a zdravie nás a našich blízkych čoraz väčšiemu nebezpečenstvu povodní, ktoré paradoxne vedú k ešte väčšiemu odvodňovaniu a spútaniu riek.

Nie len z týchto dôvodov sa čoraz viac prejavujú vplyvy globálneho otepľovania už aj v našich končinách. Zmeny teploty sú čoraz citeľnejšie, ako aj u nás doposiaľ nevídané obdobia sucha a obdobia dažďa. Nie len preto by sme mali prehodnotiť náš vzťah k vode v krajine. Mokrade (močiare, bory) nám ponúkajú oveľa viac, ako len zdržiavanie vody v krajine. Pri bližšom pohľade zistíme, že sú to práve vďaka množstvu vody ostrovy života. Oplývajú množstvom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a sú domovom mnohých vzácnych druhov živočíchov. Preto by sme sa pred budovaním nového, alebo prehĺbením starého odvodňovacieho rigola mali zamyslieť, či sa tento vzácny kus vlhkej pôdy nedá využiť inak. Ideálnym riešením je kosenie takýchto lúk, na ktoré sa už niekoľko rokov poskytuje zvýšená sadzba v podobe poľnohospodárskych dotácii. Vzhľadom na ciele Európskej únie sa dá očakávať, že tento trend smerujúci k zachovávaniu a správnemu hospodáreniu na mokradiach bude mať stúpajúci trend.

Autor: Mgr. Ivan Šustr