Zubrohlavská zátoka
Jedným z najväčších dôvodov ohrozenia rastlín alebo živočíchov je strata vhodného prostredia. V prípade mnohých druhov vodných vtákov boli ostrovy na stojatých a tečúcich vodách ich významným hniezdiskom. V priebehu druhej polovice 20. storočia dochádza výstavbou priehrad a reguláciou vodných tokov k zániku riečnych ostrovov. Jarné povodne, ktoré boli výrazným korytotvorným činiteľom, prakticky zanikli. Vodné vtáctvo, ktoré na ostrovoch hniezdilo, tak stratilo svoje domovy buď ich zlikvidovaním, alebo zarastením.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava s podporou Eurofondov – Operačného programu Kvalita životného prostredia, plánuje v najbližších mesiacoch realizovať vybudovanie vtáčieho ostrova na Oravskej priehrade. Táto realizácia vyplýva aj z odborného materiálu „Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Horná Orava na roky 2017 – 2046“, ktorý bol schválený uznesením Vlády SR č. 46 dňa 25. 1. 2017.
Pohľad na Oravskú priehradu
Ako sa vyrovnať so stratou prirodzených hniezdnych biotopov vodného vtáctva?
Na otázky odpovedal riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava RNDr. Dušan Karaska.
- Čo vás viedlo k takémuto návrhu, kde bude ostrov umiestnený, aký bude veľký?
Jedným z najväčších dôvodov ohrozenia rastlín alebo živočíchov je strata vhodného prostredia. V prípade mnohých vodných druhov vtákov boli ostrovy na stojatých a tečúcich vodách ich významným hniezdiskom. Umožňovali im zvýšenú ochranu pred predátormi i pokoj pred vyrušovaním. V prípade tečúcich vôd ich jarná povodeň každoročne vyčistila, odstránila drevinný nálet a naviezla nový štrk. Ostrovy sa takto prírodnými procesmi udržiavali nezarastené (vodné vtáctvo až na malé výnimky, napr. kačica divá, nerado hniezdi na zarastených miestach). V priebehu druhej polovice 20. storočia dochádza výstavbou priehrad a reguláciami vodných tokov k zániku riečnych ostrovov. Jarné povodne, ktoré boli výrazným korytotvorným činiteľom, prakticky zanikli. Vodné vtáctvo, ktoré na ostrovoch hniezdilo, tak stratilo svoje domovy buď ich zlikvidovaním, alebo zarastením. Čiastočnou a žiaľ len dočasnou náhradou boli ostrovčeky vzniknuté na vybudovaných vodných plochách – priehradách a štrkoviskách. Tieto však boli umelo zalesnené, alebo zarástli náletom. Mnohé boli navyše výrazne vyrušované, a tak neumožňovali hniezdenie vodného vtáctva. To malo za následok drastické zníženie stavov až úplné vymretie niektorých vodných vtáčích druhov. Takto na Slovensku vymrel rybár malý, na pokraj vymretia sa dostal napr. rybár riečny a výrazne ubudli bahniaky štrkových náplavov – kulík riečny a kalužiačik malý. Z tohto dôvodu dobrovoľní ochranári, ale aj Štátna ochrana prírody SR začali na niektorých lokalitách s manažovaním ostrovov na vodných nádržiach spočívajúcom v každoročnom odstraňovaním burín, drevinného náletu, či naplavených odpadkov. Už v roku 1973 bol vyhlásený za chránený Vtáčí ostrov na Oravskej priehrade. Hoci sa volal „vtáčí“ a mal slúžiť pre hniezdenie ohrozených vodných druhov operencov, hniezdili tam len bežnejšie druhy, nakoľko bol husto zarastený stromami (dokonca umelou výsadbou). Preto bol neskôr odlesnený a v súčasnosti je pravidelne ošetrovaný tak, aby vytváral vhodné hniezdne podmienky pre ohrozené druhy. Zdanlivo by sme mohli byť spokojní. Ostrov skvele plní svoju úlohu a v súčasnosti pre niektoré ohrozené vtáčie druhy patrí medzi najvýznamnejšie hniezdne lokality na Slovensku. Už v súčasnosti tam hniezdia takmer dve tisícky párov niekoľkých vodných druhov vtáctva. Problémom ostrova je jeho nedostatočná veľkosť. Nedostatok hniezdnych možností inde na Oravskej priehrade, ale aj inde na Slovensku vytvára veľký tlak a doslova boj o miesto. Vtáci si vzájomne konkurujú, silnejšie vytláčajú slabšie, dochádza k vzájomnému vyrušovaniu. Situáciu komplikuje skutočnosť, že ostrov sa nachádza na tesne na hranici turisticky atraktívnej časti Oravskej priehrady. Často dochádza k nelegálnemu vstupu na ostrov, čo má v hniezdnom období nepriaznivý vplyv na hniezdenie. Dochádza k stratám na vajíčkach i mláďatách. Okrem toho sa k nám blíži ďalšia nenápadná, ale o to nebezpečnejšia hrozba. Do strednej Európy sa šíri človekom do prírody umelo zavedený invázny druh šelmy – norok americký. Tento vie veľmi dobre plávať a poľahky sa dostane aj na vtáčie ostrovy, kde spôsobuje obrovské straty. Keďže je hniezdenie ohrozených druhov na Oravskej priehrade sústredené na jedno miesto (ostrov), aj jediná návšteva tohto nežiadúceho predátora môže mať katastrofálne následky na hniezdenie. Navyše vtáky opakovane predátormi navštevované miesta opúšťajú a neskôr na nich nehniezdia. Vybudovaním nového ostrova ďaleko od rekreačných zón chceme takto pomôcť odľahčiť jestvujúcej kolónii na súčasnom ostrove vytvorením nového hniezdiska s nižším stupňom vyrušovania človekom. Súčasne sa vytvorením niekoľkých hniezdísk zvyšujú šance prežitia kolónie. So zvyšujúcim sa počtom hniezdnych lokalít sa totiž zvyšuje šanca, že niektoré zostanú „nepovšimnuté“ norkom. Vybraté miesto sa nachádza v katastrálnom území Osada neďaleko jelešianskej zátoky. Ostrov by mal mať vo vrchnej časti výmeru 0,8 ha a bol by teda polovičnej veľkosti ako súčasný vtáčí ostrov pri Edyho ranči.
Pár Labutí bielych na hladine Oravskej priehrady
- Koľko financií vyjde táto akcia, z akých zdrojov bude financovaná a aký je cieľ, zámer výstavby vtáčieho ostrova?
Výstavba ostrova sa plánuje financovať z Eurofondov – z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Zatiaľ je jeho projekt v štádiu pripomienkovania. Účastníci konania môžu mať pripomienky, ktoré významne ovplyvnia jeho parametre a tým aj cenu. Okrem toho reálna cena výstavby bude známa až po zrealizovaní verejného obstarania na jeho výstavbu. Z tohto dôvodu by bolo zatiaľ predčasné a zavádzajúce uvádzať cenu. Cieľom výstavby ostrova je vytvorenie vhodného hniezdiska ohrozených druhov vodného vtáctva, pre ktoré bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Horná Orava – osobitne pre rybára riečneho a kalužiaka červenonohého. Vybudovanie vtáčích ostrovov na Oravskej priehrade vyplýva aj z odborného materiálu „Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Horná Orava na roky 2017 – 2046“, ktorý bol schválený uznesením Vlády SR č. 46 dňa 25. 1. 2017.
- Ako bude prebiehať jeho „výstavba“ a kedy s ňou plánujete začať?
Výstavba bude prebiehať po etapách v závislosti od vhodných podmienok v Oravskej priehrade, predovšetkým od výšky vodnej hladiny. Predpokladá sa, že sa začne na jeseň 2019 a ukončí na jar 2020 (vtedy sú obvykle najnižšie stavy vôd v priehrade). Už na jeseň a v zime sa na obnažený breh Oravskej priehrady v blízkosti plánovanej výstavby ostrova bude voziť materiál na jeho budovanie (štrk a kameň). Vytvorí sa tak dočasná depónia materiálu. Je potrebná kvôli tomu, aby sa minimalizovalo obdobie samotnej výstavby ostrova, nakoľko chceme čo najviac skrátiť dobu, kedy bude Oravská priehrada na nízkych vodných stavoch. Akonáhle sa dosiahne vhodná výška hladiny v Oravskej priehrade umožňujúca začať s budovaním ostrova, začne sa aj samotná výstavba založením základov ostrova a postupným navozením jeho materiálu jednak z dočasnej depónie, jednak aj priamo od stroja štrku a kameňa. Ostrov bude mať oválny tvar a obal bude z väčších kameňov zabraňujúcich jeho erózii. Vnútro bude z utlačeného štrku a hliny. Vrchná strana ostrova bude z jemnejšieho štrku s priepustným podložím, aby sa minimalizoval nálet drevín. Po vybudovaní strova sa odstráni dočasná prístupová cesta na dne Oravskej priehrady a miesto dočasného depónia materiálu sa uvedie do pôvodného stavu. Nakoniec sa vyspravia samotné lesné a poľné cesty, po ktorých sa vozil materiál.
Zubrohlavská zátoka a jej vodné plochy na jar
- Ako dlho to bude trvať, ako to ovplyvní turizmus na Oravskej priehrade a súčasne aj výkon rybárskeho práva? Dotkne sa to bežných užívateľov priehrady – ak áno, ako?
Nakoľko výstavbu predpokladáme realizovať v období mimo turistickej resp. rybárskej sezóny cca pol roka, táto by preto nemala cestovný ruch a ani športový rybolov ovplyvniť.
- Podľa našich informácií sa pre tento účel bude čiastočne vypúšťať priehrada – do akej miery?
To závisí od toho, aká bude aktuálna výška vodnej hladiny Oravskej priehrady počas počiatočnej fázy samotného budovania ostrova. Nakoľko sú obvykle najnižšie stavy hladiny na jar, aj z tohto dôvodu sa plánuje samotná výstavba vykonávať v tomto období. Samozrejme počasiu sa nedá rozkázať a ak napríklad v tom čase bude mimoriadna povodňová situácia, bude sa musieť výstavba prerušiť a výstavba odložiť na neskôr.
- Čo výstavba vtáčieho ostrova prinesie do budúcnosti? Bude sa meniť – rozširovať – chránené územie na vodnej ploche? Ako?
Predpokladáme, že zlepšenie stavu ohrozených druhov vodného vtáctva na tejto lokalite. Ostrov po vybudovaní neplánujeme nijako rozširovať. Budeme ho monitorovať. Jednak z dôvodu sledovania stavu hniezdenia vtáctva na ňom, tiež z dôvodu sledovania jeho technického stavu, ale aj z dôvodu kontroly dodržiavania platných právnych predpisov predovšetkým v oblasti ochrany prírody. O výsledkoch tohto monitoringu plánujeme verejnosť priebežne informovať. Keďže ostrov bude situovaný vo východnej čiernooravskej časti Oravskej priehrady so 4. stupňom ochrany prírody, ktorá je primárne určená k ochrane prírody, nedôjde k zmene v ovplyvňovaní cestovného ruchu resp. športového rybolovu ani po vybudovaní ostrova. Súčasný právny stav totiž už teraz postačuje na zabezpečenie ochrany prírodných hodnôt nového ostrova. Z tohto dôvodu ho ani neplánujeme meniť. Jedna vec je právny stav, druhá je jeho reálne rešpektovanie. Nakoľko situácia je v tomto smere zlá a navyše zhoršuje sa, sme nútení v oveľa väčšej miere ako doteraz realizovať kontrolnú činnosť za účelom dodržiavania zákonnosti. K tomu však dôjde aj keby sa ostrov nebudoval.
Kulík riečny