Jeseň je v plnom prúde a v lesoch môžeme počuť okrem majestátnych jeleňov aj menej výrazné pískanie patriace tajomnému, no o to viac zaujímavému, jariabkovi hôrnemu (Tetrastes bonasia).
-
- Kohút jariabka hôrneho foto: Šimon Kertys
-
- Sliepka jariabka hôrneho foto: Šimon Kertys
Ide o našu najmenšiu lesnú kuru, ktorá svojím skrytým spôsobom života a plachosťou patrí medzi menej známe druhy našej avifauny.
Ide o akéhosi „ducha lesných mladín“. V našich podmienkach osídľuje prevažne porasty mladých ihličnatých lesov, od kotlín až po vysokohorské oblasti a nevyhýba sa ani podmáčaným lesom. Ideálne podmienky nachádza v zmiešaných ihličnatých porastoch s pestrou vekovou a druhovou skladbou s prímesou mäkkých listnáčov (lieska, breza, jarabina), s presvetlenými miestami s čučoriedkou a inými krami z čeľade vresovcovitých. Prítomnosť listnatých drevín v poraste je nevyhnutná pre prežitie jariabka v zime, kedy púčiky a jahňady týchto drevín tvoria prevažnú časť jeho potravy.
Vhodný biotop
V priebehu roka jeho prítomnosť v teréne možno zistiť viacerými spôsobmi, a to na základe pobytových znakov (stopy, perie, trus), priamym pozorovaním, alebo za pomoci hlasových prejavov.
A práve teraz je ideálne obdobie, kedy môžeme započuť jemné pískanie tohto nádherného a tajomného druhu (spev samčeka jariabka hôrneho).
.