RAŠELINISKÁ – prastaré poklady

Pozývame Vás na spoznávanie a zažitie jedného z najstarších biotopov, ktoré sa na Orave vyskytujú – RAŠELINISKA.

Podvalový chodník Slaná voda, vybudovaný v rámci NCH Slaná voda – Babia hora, Vám tieto zážitky sprostredkuje…

Toto krátke video Vás vtiahne do sveta vrchovísk, slatín a bórov, ktoré sú často krát pred našimi zrakmi ukryté…

Rašeliniská patria medzi najzaujímavejšie biotopy Slovenska. Začali vznikať po skončení poslednej doby ľadovej približne pred 12 000 rokmi, kedy boli prírodné podmienky na Slovensku podobné, ako sú dnes v subarktickej až arktickej zóne. Tieto fragmenty biotopu z dôb minulých prežili na našom území do dnes. Prežili s nami tisícročia nášho vývinu a ich súčasná existencia závisí od minimalizovanie negatívnych ľudských vplyvov na ne. Na Slovensku patria rašeliniská medzi mimoriadne vzácne a citlivé ekosystémy.

Ako rašelinisko vzniká? Rašeliniská predstavujú vzácny typ mokradí. Na to aby rašelinisko dokázalo existovať je prítomnosť vody nevyhnutná. Rašelinisko predstavuje biotop trvalo zamokrený, pokrytý vegetáciou, charakteristický je výskytom machov rašelinníkov alebo tráv ostríc. V podmienkach s nedostatkom kyslíka sa odumreté telá rastlín v rôznom stupni rozkladu neustále hromadia, vrstvia a vytvárajú organickú hmotu rašelinu. Podmienkou na vznik týchto vrstiev je nadbytok vody a nedostatok kyslíka.

Ohrozenie rašelinísk. Rašeliniská predstavujú vo väčšine prípadov, len malé plôšky vzácneho biotopu vtrúsené do našej kultúrnej krajiny, ktorá predstavuje pre tak citlivý ekosystém nemalé ohrozenie. Početnosť populácií vzácnych rašeliniskových druhov je častokrát nízka. Negatívne vplyvy pôsobiace na rašeliniskový ekosystém môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Vplyvy pôsobiace priamo na jeho ploche a vplyvy pôsobiace z okolitej krajiny. Externé negatívne faktory súvisia so zmenami vo využívaní krajiny, najmä v  zmene vodného režimu.

Hlavným faktorom degradácie a zániku rašelinísk v minulosti bola negatívna činnosť človeka –  ťažba rašeliny, odvodňovanie, eutrofizácia a v dôsledku zníženia vodnej hladiny ich zarastanie  drevinami.

Obnova rašelinísk predstavuje pomerne zložitú problematiku, s ktorou máme u nás len málo skúseností. Pri obnove rašelinísk je nevyhnutné poznanie súčasných hydrologických podmienok. Zvýšiť hladinu podzemných vôd možno zablokovaním odvodňovacích kanálov. Pri obnove rašelinísk sa používa aj technika odkrytia vrchnej vrstvy pôdy. Odstráni sa tým preschnutá vrstva rašeliny so zvýšeným obsahom živín a zároveň sa dostane podzemná voda na povrch.

Časť rašeliniska Slaná voda (B – zóna), ktorou vedie podvalový chodník (súčasť NCH Slaná voda – Babia hora) predstavuje typické vrchovisko nelesného typu. Rastliny vrchoviska v skorom lete zakvitnú a jeho charakter sa zrazu zmení na nepoznanie, akoby ožilo.

Vrchovisko pokladáme z hľadiska ekologických podmienok za jeden z najextrémnejších ekosystémov na Slovensku. Vrchovisko je rašelinisko z extrémne nízkym obsahom živín, ktoré je zásobované len zrážkovou vodou. Kyslé prostredie vrchoviska umožnilo vývoj len obmedzenej skupine rastlín. Väčšina rastlín na vrchovisku sú kyslomilné a vlhkomilné rastliny, nenáročné na obsah minerálnych živín. S obdivom objavujeme schopnosť rastlín prežiť v extrémnych podmienkach. Neustále čelia nedostatku živín, kyslíka i kyslému prostrediu. Rastliny vrchovísk sa dokonale adaptovali. Plošne najviac zastúpeným rastlinným druhom vrchovísk je rašelinník. Funguje ako špongia. Do svojho tela dokáže nasať množstvo vody, ktorým reguluje pH. Následne na to dokážu aj iné rastliny v kobercoch rašelinníka zakoreniť. Už voľným okom môžeme badať že prevažná väčšina rastlín nelesných vrchovísk má prízemnú, či kríčkovitú stavbu tela. Nízke kríčky, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, brusnica barinná, kľukva močiarna a šucha obojpohlavná, majú podobnú stavbu tela. Ich stonky so väčšinou drevnaté  a listy úzke a pevné. Okraje listov sú zvinuté do vnútra listu, vrchná vrstva listu je pokrytá voskovou vrstvičkou a listy majú dokonalé uzatváranie prieduchov. Takýto tvar a stavba listov má svoj význam. Je podmienená nedostatkom živín. Rastliny intenzívne prijímajú vodu z prostredia a transpirujú – vylučujú vodu povrchom tela v podobe pary. Transpiráciou sa rastlina zbavuje prebytočnej vody a ochladzuje sa, čo im napomáha najmä v letných mesiacoch. Nedostatok živín v prostredí nahrádzajú tým, že ich stálo zelené, neopadavé listy môžu fotosyntetizovať počas celého roka.

Ďalšou  skupinou rastlín vrchovísk ktoré sa svojím spôsobom získavania živín prispôsobili, tomuto nehostinnému prostrediu sú mäsožravé rastliny. Tučnica obyčajná, rosička okrúhlolistá, či bublinatka menšia si okrem fotosyntézy dopĺňajú živiny trávením živočíšnych bielkovín. Drobné žliazky na ich tele vylučujú lepkavú tekutinu na ktorú chytajú hmyz.

Bielo kvitnúce trávy ako páperník pošvatý, páperník úzkolistý, či ostroplod biely sú neodmysliteľnou súčasťou tohto vzácneho biotopu. Väčšina uvedených druhov patrí medzi druhy chránené, ohrozené, alebo vzácne.