Strom je tiež živý organizmus, o ktorý je nevyhnutné sa starať.

Strom je tiež živý organizmus, o ktorý je nevyhnutné sa starať.

Naša dĺžka života je v porovnaní s vekom niektorých stromov len malým útržkom. Je možné, že lipa v záhrade sprevádza Vašu rodinu už viacero generácií. Na jej konároch sa hrávali ešte vaši pradedovia.

Viete ako sa hovorí „ Postav dom, zasaď strom …“. Nepísaným pravidlom bolo a aj je, že pri výstavbách významných objektov sa zároveň v ich okolí vysádzali aj pamätné stromy. Môžeme to pozorovať pri každom kostole, cintorínoch, či námestiach. Staré stromy sa stali akýmsi záchytným bodom, kultúrnym, či estetickým a historickým prvkom v urbanizovanej krajine. No stromy majú aj neodmysliteľnú ekologickú funkciu. V rámci biotickej funkcie poskytujú útočište mnohým živočíšnym druhom ako vtáky, hmyz, či drobné cicavce. Stromy sa starajú o naše ovzdušie a klímu.  Prispievajú k čistote, sviežosti a niekedy aj vôni ovzdušia. Darí sa im zmierňovať teplotné extrémy, napríklad v horúcom lete pod svojimi rozložitými korunami poskytujú dokonalý chládok. Z uvedených, ale aj ďalších tu nespomenutých dôvodov si stromy zasluhujú našu úctu, obdiv a starostlivosť.

Starostlivosť o stromy bola v minulých desaťročiach odsúvaná na jednu z posledných koľají. Dnes, keď dochádza k obrovským výkyvom počasia, vejú nárazové vetry a dobieha nás vek stromov, stáva sa, že stromy dokážu narobiť aj poriadnu paseku.

O stromy je nevyhnutné sa starať. Tak ako aj ľudský organizmus starne, tak starne aj „telo“ stromu. Oslabené konáre začnú odumierať, postupne opadávať. Na kôrach stromu vidno každý negatívny „zážitok“. Okolie kmeňa a korene sú často krát obstavané budovami, cestami, či chodníkmi. Ani čistota ovzdušia neprispieva ich zdravotnému stavu. Tak ako vieme určiť majiteľa pozemku, tak vieme ľahko identifikovať aj vlastníka jedinečných exemplárov stromov. Na koho pozemku strom rastie, ten je jeho majiteľ a je zodpovedný sa o drevinu náležite starať.

Podľa § 47 ods.2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je „vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní“.

Ošetrovať a udržiavať neznamená strom akokoľvek opiľovať, spíliť mu všetky konáre a nechať trčať zo zeme iba holý kmeň. Je to taký zásah, ako by ste na tele človeka ponechali len jeho trup. Bez končatín, bez hlavy ….   Takéto bezhlavé zásahy do „živých velikánov“ má pre nich fatálne následky.

 Väčšine problémov v súvislosti so stromami sa dá predísť pravidelnou starostlivosťou o ne. Ošetrovanie stromov má za cieľ udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu, prípadne odstrániť následky poškodenia. V jednoduchších prípadoch ide o orezávanie suchých a poškodených konárov s následným ošetrením rezných plôch, prípadne aj presvetľovanie alebo formovanie koruny. V prípade narušenej stability koruny je možné vykonať väzbu kostrových konárov a odľahčovacie rezy v korune na úpravu narušeného ťažiska stromu. Ošetrovanie stromov sa vykonáva počas vegetácie, ale v mimohniezdnom období, aby dopad na živočíchov a najmä vtáctvo bol čo najmenší. Zásadou je, že problematické stromy je nevyhnutné najprv odborne posúdiť a na základe toho navrhnúť vhodné spôsoby ich ošetrenia. Základným predpisom na ochranu stromov (drevín) mimo lesa rastúcich je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení.