Deti sa neštítia pomôcť prírode! Máme sa od nich čo učiť a často krát sa aj hanbiť!

Deti sa neštítia pomôcť prírode! Máme sa od nich čo učiť a často krát sa aj hanbiť!

Takmer každý z nás vo svojom okolí vníma problematiku odpadov. Kamkoľvek sa pohneme, odpadky sú všade. V lese, v potokoch, v priekopách, jazierkach… Rok, čo rok vznikajú väčšie a rozložitejšie kopy, o ktoré nejaví nik záujem. Tvárime sa, že sa nás to netýka. „Veď to nie je môj odpad.“

Ale mýlime sa, a ako veľmi! Každá jedná nečistota v prírode nás skôr, či neskôr „dobehne“. Veď od čoho záleží naše osobné šťastie? Skúsme odpovedať. Odpovedí by bolo mnoho, no jedna by sa isto opakovala. „Od zdravia. Chcem, aby sme boli zdraví, nič viac.“

Ak nebudeme dbať o naše životné prostredie, o naše prírodné zdroje, ich čistotu a zachovanie, môžeme si byť istý, že šťastní a zdraví nebude nikto z nás.

Naše deti to vedia veľmi dobre. Každé jedno vie dokonale rozoznávať medzi pocitmi a tým, čo je správne a nie. Sú pre nás to najvzácnejšie čo máme, však!? Tak prečo my „dospelí“ nie sme ich istotou zdravého života a čistého prostredia?

Prišiel apríl. Mesiac, kedy v každej jednej škole, či škôlke deti zobrali do rúk vrecia a odhodlane sa vybrali čistiť nami zdevastované prostredie. Ani jedno nefrflalo, ani jedno sa „nezašívalo“.

No každé jedno malo rovnakú otázku. „Prečo to tu je také hnusné? Och koľko špiny a neporiadku. Kto to tu mohol nechať, veď to sa hádže do koša a plasty do žltého.“ No nie sú úžasní!

Verte, že sa v takýchto chvíľach ťažko odpovedá. Kto? My, ich otcovia, mamy, tety, dedkovia, babky… My všetci sme za toto zodpovední. Ani jedno nepilo pivo a nehodilo plechovku na zem, ani jedno nezatepľovalo dom a nenahádzalo odpad do močiara, ani jedno nerobilo doma zabíjačku a kože so zajacov nenahádzalo do kríkov… Takýto neporiadok, nie je len v okolí dedín.

Vyhadzovať odpad do najodľahlejších častí lesa, do prameňov riek, či do mokradí sa stalo našou záľubou. Je to nepochopiteľné a neskutočné, že sa toto deje v 21. storočí, keď v každej obci existuje zberný dvor, separovaný odpad, kontajnery.

Odpady sa nevyhýbajú ani chráneným územiach. Jedinečné biotopy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava – zátoky Oravskej priehrady (bobrovská a zubrohlavská) sú rajom vtáctva, no v posledných rokoch aj hotovým smetiskom. Rieky pretekajúce naprieč celou Oravou naplavujú do Oravskej priehrady obrovské množstvo odpadov. Všetko sa to v týchto chránených územiach zachytáva a hromadí. Obce na brehoch Oravskej priehrady majú veľký problém s likvidáciou naplaveného odpadu.

Koncom apríla sa viaceré školy zapojili do čistenia, nielen svojho okolia, ale aj čistenia tých najvzácnejších prírodných lokalít, ktoré na Orave máme.

Žiaci so Základnej školy v Rabči nám môžu všetkým ísť príkladom! Za podpory riaditeľstva a pedagógov sa odhodlali na veľkú vec. Za vlastné prostriedky sa dopravili na brehy Oravskej priehrady do bobrovskej zátoky Oravskej priehrady a pustili sa do práce. Čistili územie mimo svojej obce, mimo svojho katastra, a to len preto, že im na prírode a kvalite ich prostredia záleží. Ich počin si zaslúži veľké uznanie. Odmenou im bola iba exkurzia ku bobrej hrádzi a obyčajná prechádzka s pozorovaním prírody. Ani jedno dieťa sa nesťažovalo, ani jedno sa neulievalo, no každé krútilo hlavou, nad tým čo nachádzali. Rodičia, môžete byť na svoje deti neskutočne pyšní!!!

Na druhý deň po nich štafetu prebrali žiaci so ZŠ Bobrov. Touto cestou sa chceme z celého srdca poďakovať žiakom a pedagógom všetkých oravských škôl, ktoré sa neboja zapojiť žiakov do „nepríjemných“ aktivít, neboja sa vyjsť so svojej komfortnej zóny a učia deti zodpovednosti za krajinu. Ďakujeme!

Zuzana Kertysová, Správa CHKO Horná Orava